Blog

Komunikácia v živote každého človeka je veľmi dôležitým faktorom. Špeciálne v práci opatrovateľa má svoj nezastupiteľný význam, pretože každý klient si vyžaduje svoj individuálny prístup, každý klient má svoje individuálne potreby či zvyky, na ktoré si musí opatrovateľ zvyknúť a prispôsobiť sa im. Niekedy však nastávajú situácie, pri ktorých sa medzi opatrovateľom a klientom narúša harmónia práve kvôli zlej komunikácii. V tomto článku ti priblížim základné formy komunikácie, vďaka ktorým zistíš čo robiť, ako si všímať klienta, čo je veľmi vhodné a čo až priam zakázané.

VERBÁLNA KOMUNIKÁCIA

Tá je pre prácu opatrovateľky nevyhnutná. Cez ňu môže klientovi vyjadriť pozitívne formy, napríklad úctu, uznanie, rešpekt, ale aj negatívne, ako bezohľadné správanie bez úcty či rešpektu. Aby sa vytvoril medzi opatrovateľkou a klientom pozitívny vzťah, je potrebné zvyšovanie ľudskej hodnoty, jej vážnosti a nie jej marenie či znižovanie.

K pozitívnym prejavom správania patrí:

• príjemný pozdrav
• pozornosť, všímavosť
• pomáhať klientovi bez požiadania – z vlastnej iniciatívy
• schopnosť odpúšťať
• rešpektovať klientovu osobnosť a pristupovať k nemu ako ku seberovnému
• nepriamo upozorňovať klienta na jeho chyby a omyly len vo vašej spoločnosti

K negatívnym prejavom správania patrí:

• ignorovanie
• klamanie, ohováranie, skákanie do reči
• detinská komunikácia s klientom
• podceňovanie, spochybňovanie psychiky klienta, vysmievanie sa
• odvrávanie, povrchné počúvanie a správanie opatrovateľky
• privádzanie klienta do nepríjemných situácií

ASERTIVITA

Je spôsob komunikácie, pomocou ktorej človek – v tomto prípade opatrovateľ –  otvorene a úprimne vyjadruje svoje city, myšlienky, názory, vďaka ktorým si pomáha zvyšovať sebavedomie a sebaúctu. Je schopný odolávať tlaku, prijímať a navrhovať kompromisy, súhlasiť s kritikou vlastných nedostatkov a prijímať ju s pokojom, prosiť o pomoc, má právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný sám sebe, má právo zmeniť svoj názor.

EMPATIA

Je jednou z najdôležitejších vlastností pre prácu opatrovateľky. Je to schopnosť, ktorá umožňuje človeku vžiť sa do situácie a duševného stavu klienta. Ten cíti porozumenie, je spokojnejší, je si vedomý svojej hodnoty. Na jeho emocionálny stav má nesmierne pozitívny vplyv. Človeka robia empatickým zážitky, skúsenosti, rodinná výchova, pozitívna pracovná atmosféra, úzke medziľudské vzťahy. Ľudskú empatiu naopak znižuje permanentný stres, choroba, nenávisť, závisť, alkohol, lieky, ako aj drogy.

NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA

Neverbálna komunikácia je rovnako dôležitá ako tá verbálna. Tu už nejde o slová, ale o činy. Cez dotyky, postoj, výrazy môže opatrovateľka výrazne zmeniť vzťah ku svojmu klientovi nielen pozitívne, ale aj negatívne. Podáva informácie o pocitoch a emóciách a nemôžeme sa jej úplne vyhnúť, len ju potlačiť.

PRVÝ DOJEM

Je síce veľmi dôležitý, ale nie stály. Nie každý je nám od začiatku hneď sympatický, no nemali by sme to hneď zatracovať. Sme ovplyvňovaní rôznymi faktormi, ako je mimika tváre, to, ako sa na nás ten dotyčný v tom momente pozrie, akým tónom na nás prehovorí a pod. Prvý, hoci nesprávny či neadekvátny dojem je potom už ťažké zmeniť, ale nie je to nemožné. Postupným vzájomným spoznávaním sa môže bariéra zlého prvého dojmu prelomiť.

Rada: Pri stretnutí s novou rodinkou je síce dôležité brať do úvahy prvý dojem, avšak nenechaj sa ním úplne zmiasť. Zbytočne si vytvoríš zlú domnienku, ktorá nemusí byť vždy správna. Nechaj tomu čas, postupne sa to všetko ukáže samo. Na druhej strane nezabúdaj, že aj ty musíš urobiť dobrý dojem, pretože práve tebe zverujú do rúk člena svojej rodiny.

MIMIKA A GESTIKA

Oči sú náš najcitlivejší receptor, preto nimi vnímame takmer väčšinu všetkých informácií. Už len z jedného pohľadu vieme zistiť, minimálne vycítiť, čo človek prežíva, či je veselý, smutný a či nahnevaný. Veľa nám napovie aj trvanie očného kontaktu. Dlhší pohľad znamená záujem, sympatie či extrovertnosť a dominanciu, kratší a uhýbavý pohľad zasa predstavuje introverta či odmietanie, nervozitu. Gestikuláciou nahrádzame slová, resp. zdôrazňujeme obsah hovoreného a povedaného.

Rada: Ak si myslíš, že tvoj chorý staručký klient to nevníma, tak sa mýliš. Vníma, a veľmi dobre, hoci sa to nemusí zdať. Keď leží a náhodou nespí, vníma očami celé svoje okolie, čo sa okolo neho deje, ako sa správaš, ako naňho pozeráš, či láskavo a milo, alebo nervózne a nepriateľsky. V závislosti od toho sa bude aj tak cítiť a ver, že to pocítiš aj ty. Nie je tvojou povinnosťou mať stále dobrú náladu a vysmiate oči, ale častejšie by to bolo viac než vhodné. Uvidíš, ako sa zmení správanie a prístup starkého či starkej. 🙂

POSTURIKA

Je neverbálna komunikácia fyzickým postojom, teda vyjadruje postoj tela. Telom môžeme vyjadriť mnoho, pretože ním vysielame rôzne signály. Jednoducho môžeme zistiť či je človek sebavedomý alebo nervózny, ako napríklad prekrížené ruky či nohy znamenajú neprístupnosť či uzavretosť.

Rada: Opäť. Klient si všíma nielen tvoj pohľad a mimiku, ale aj postoj. Keď sa s ním rozprávaš, všíma si ako stojíš, či si nedostupná, podráždená a či prístupná a srdečná. Ľudské telo samo osebe naozaj mnoho vypovedá a ležiaci klienti to vnímajú o dosť intenzívnejšie, maj to na pamäti.

KINEZIKA

Zaoberá sa pohybom celého tela. Táto komunikácia je pre opatrovateľov veľmi dôležitá, pretože cez ňu môžu u klienta odsledovať jeho zdravotný stav. V praxi sa využíva v znakovej reči a rehabilitácii.

Rada: Teraz si ty tá, ktorá si musí všímať. Ide o aktuálne pocity opatrovaného, či mu je dobre, príjemne, alebo sa hemží a niečo ho bolí. Netreba to však konkretizovať, pretože tu je to potrebné brať komplexne. Napríklad temperamentnejší klient sa bude viac hýbať, gestikulovať a nemusí to hneď znamenať, že mu niečo je. Zatiaľ čo introvertný typ bude pokojne ležať, a pritom môže mať nejaký problém, len sa bude hanbiť to dať najavo. V takýchto prípadoch je vždy dôležité predbežne sa pýtať svojich klientov či je všetko v poriadku a overiť si ich tvrdenie.

HAPTIKA

Je ďalšia dôležitá forma komunikácie v oblasti opatrovníctva, pretože ide o komunikáciu prostredníctvom dotykov. Je to kontakt uskutočňovaný tlakom na kožu, vibráciami, chladom, teplom. Príjemné dotyky vyjadrujú empatiu, nepríjemné či bolestné zasa agresiu. Podanie ruky je snáď najdôležitejším prejavom, pretože to napovie aké máme úmysly, postavenie či vzťah k iným ľuďom.

Rada: K pozitívnym prejavom patria všetky priateľské dotyky ako objatie, položenie ruky na ruku či rameno, pohladenie. Tie sú pre pozitívny stav pacienta priam nevyhnutné! Vyhýbať by si sa mala negatívnym prejavom ako je silný stisk ruky, odstrčenie, uštipnutie. Vytvára to nepriateľské naladenie. Ako opatrovateľka sa nevyhneš ani dotýkaniu intímnych partií, čo je dosť chúlostivé a pre klienta nepríjemné. Preto musíš takýto dotyk klientovi vždy vopred oznámiť.

PROXEMIKA

Vyjadruje vzťah medzi ľuďmi prostredníctvom vzdialenosti, ktorú k sebe zaujímajú. Sú to zóny odstupu, tzv. životné priestory a u každého sú individuálne. Poznáme intímnu (15 až 45cm), osobnú (46 až 120cm), spoločenskú (1,2 až 3,5m) a verejnú zónu (3,6m a viac). Intímna sféra je veľmi citlivá a ak je u niektorých narušená, dochádza k istému napätiu.

Rada: Ako opatrovateľka sa veľmi často dostávaš so svojim klientom do jeho osobnej až intímnej zóny. Nie všetkým je to príjemné, aj keď je to väčšinou nutné, zvlášť v ťažkých prípadoch. Musíš však brať do úvahy rôzne faktory, ako je napríklad pohlavie, národnosť, temperament, aby si napriek všetkému neporušila jeho etické či kultúrne zásady, na ktoré má stále právo, hoci je chorý a starý.

Verím, že tieto informácie neboli pre teba nové, ale mnohí z nás si tieto dennodenné formy komunikácie často neuvedomujú. Vo sfére opatrovateľstva zohrávajú však významnú úlohu, oveľa dôležitejšiu ako v bežnom živote. Tu ide o fyzické a psychické zdravie klienta, ktoré musí byť pre teba prvoradé. Dúfam, že si tieto informácie vezmeš viac k srdcu, že si sa možno opäť niečo nové dozvedela či naučila a že ťa to znova posunie v tvojej profesijnej oblasti vyššie. 🙂