V predchádzajúcich dvoch článkoch som rozoberala čo je to depresia, čo ju spôsobuje, ako a kedy vzniká, aké sú jej symptómy, ale aj čo robiť, ak ňou trpíš aj ty sama, ako proti nej bojovať a akú liečbu využiť. Verím, že všetky rady boli a budú nápomocné aj v budúcnosti a že slovo depresia nebude už pre teba strašiakom. Tentoraz som sa však zamerala na depresiu z tej druhej, opačnej strany. Už vieš, čo bude fungovať na teba. Ale vieš, čo bude fungovať aj na tvojho klienta? Z pohľadu opatrovaného človeka, ktorý je starý, slabý, v niektorých prípadoch vážne chorý? Aj takého jedinca môže depresia nemilo navštíviť a ja ti s tým v tomto článku pomôžem.
Je všeobecne zrejmé, že depresiu je niekedy náročné rozoznať a rozpoznať hlavne preto, lebo nie je automaticky dané, že človek trpiaci depresiou sa javí ako smutný. Problémy tohto človeka sa odohrávajú predovšetkým len v jeho hlave a nedáva to svojmu okoliu najavo. Ak však pretrváva u niekoho depresia dlhý čas, príznaky sa pred okolím ukrývajú len ťažko. Prestane komunikovať, začne sa do seba čoraz viac uzatvárať a všetko odmietať. V tomto štádiu depresie je pomoc náročná, no nie nemožná. Z tohto hľadiska je veľmi dôležité všímať si všetky potenciálne príznaky, ktoré sa môžu vyskytnúť nielen u klienta, ale aj u blízkeho človeka, vlastne u kohokoľvek, na kom to zbadáš a budeš mu chcieť pomôcť.
ÚLOHA RODINY A OPATROVATEĽKY
Snáď najdôležitejšou súčasťou liečby je opora rodiny a blízkych. Človek trpiaci depresiou často odmieta akúkoľvek pomoc a sám môže prekonať len ľahkú formu depresie. Pri strednej až ťažkej forme si už na ňu sám nevystačí a je potrebné vyhľadať aj odbornú pomoc lekára, psychológa či psychiatra, ktorú by mala zabezpečiť práve rodina. V prípade opatrovaného klienta, ktorý trávi najviac času s opatrovateľkou, by to mala byť práve ona, ktorá by mala pomôcť, všímať si a nepodceňovať signály, ktoré chorý vysiela. Je to nevyslovená prosba o pomoc.
NA TIETO VETY ZABUDNI, ALEBO ČO DEPRESÍVNEMU ČLOVEKU NIKDY NEHOVORIŤ
Častým príznakom depresie je hlavne chorobná nechuť k akejkoľvek činnosti. Nie je to o tom, že sa danému človeku niečo nechce, ale ide o to, že sa musí do všetkého nútiť. A to je zásadný rozdiel. Pre chorého je akákoľvek banálna činnosť (napr. vstať z postele, obliecť sa, umyť sa, zohriať si jedlo a pod.) utrpením a stojí ho to množstvo energie, ktorej už aj tak má nedostatok. Pre priblíženie situácie si predstav, že všetky základné denné činnosti musíš vykonať 30-krát, pritom na teba lezie chrípka, minimálne týždeň si dobre nespala, nevládzeš variť aj keď jesť musíš a ledva sa vládzeš napiť vody. Približne takto fyzicky vyčerpane sa cíti depresívny človek celé týždne. Psychicky si vyčíta, že je nepotrebný, neschopný a nemožný, že nerobí to čo sa od neho očakáva. V takomto štádiu je snáď najhoršie začať mu čokoľvek vyčítať a hovoriť mu určité vety, ktoré mu z psychologického hľadiska viac uškodia, ako pomôžu. U opatrovaného klienta je ťažšie rozoznať, či základné veci nezvláda a odmieta robiť kvôli depresii, alebo kvôli tomu, že je len jednoducho starý a nevládny. U neho môže depresia vzniknúť najčastejšie zo samoty, z pocitu, že už je nepotrebný a len na príťaž, alebo z toho, že naňho vlastná rodina nemá čas a musí sa oňho starať vlastne niekto cudzí. V takomto prípade je takisto veľmi dôležitá komunikácia a trpezlivosť. Ako opatrovateľka si musíš ešte viac všímať všetky signály, ktoré starký či starká vysielajú. Rovnako je dôležitý výber vhodných slov, úcta a pokora, aj keď je to pre teba cudzí človek.
A aké sú vety, ktorým sa treba vyvarovať?
- „Premôž sa! Vzchop sa!“
- „Prečo mi to robíš?“
- „Už zase depkuješ?“
- „Podľa mňa nemáš žiadnu depresiu, si len lenivý!“
- „Čo chceš takýmto správaním dosiahnuť?“
- „Pozri sa, ako vyzeráš. Vstaň z tej postele a konečne už niečo so sebou rob!“
- „Dokedy budeš takto vyvádzať?“
- „Prečo nejdeš niekam na dovolenku?“
- „Vieš si predstaviť, ako je mne?“
- „Keď sa tomu budeš poddávať, nikdy sa to nezlepší.“
- „Keď sa budeš usmievať, hneď ti bude lepšie.“
- „Už sa toľko neľutuj! Nikomu tým nepomôžeš.“
To bol len príklad, akým štýlom a tónom sa vyvarovať v komunikácii s depresívnym človekom, ak mu nechceš ešte viac prihoršiť. Je možné, že to všetko myslíš s dobrým úmyslom, ale slová majú veľkú silu, preto ich treba vyberať dôkladne, s citom a s cieľom neraniť. Depresívny človek vníma všetko v úplne iných súvislostiach a je aj viac zraniteľnejší. Dávaj si preto pozor a pred tým, než niečo vypustíš z úst si dobre premysli, či to bude pre danú situáciu to najsprávnejšie.
AKO PODPORIŤ ČLOVEKA V DEPRESII?
- Neber si jeho stav osobne a nemanipuluj ho tým, že mu ukazuješ, ako ťa to trápi. Nehovor mu o svojom prežívaní z hľadiska toho, ako vnímaš jeho stav a čo sa s ním deje. Chorého to aj tak nezaujíma, nedokáže ťa podporiť, vysvetliť ti to a zhoršuje to jeho už aj tak silný pocit viny. Skôr mu prejav to, že chápeš, že je to o depresii a že s ňou treba trpezlivo a citlivo zaobchádzať.
- Akceptuj, že nie je rovnaký ako pred ochorením a istý čas potrvá, kým sa jeho stav zlepší.
- Zbytočne ho nezaťažuj problémami domácnosti či čohokoľvek, ktoré v jeho stave aj tak nedokáže riešiť.
- Nepoužívaj ani vety typu: „mal by si…“, „pomohlo by ti to…“, „nerobíš dobre, lebo…“, „musíš…“.
- Núkaj mu rôzne možnosti, povzbudzuj ho do nich. Napr.: „Ak sa ti bude dať, môžeme sa ísť po večeri prejsť.“, „Som rada, že sme sa boli prejsť.“ No nikdy ho opäť nemanipuluj spôsobom: „Hovorila som ti, že ti to pomôže.“, „No vidíš, ako dobre, že si sa premohol!“
- Daj mu najavo, že je dôležitý a že s ním stále počítaš. Chváľ ho za každý pokrok.
- Vyberaj nenáročné a jednoduché aktivity s minimálnym počtom ľudí navôkol, uprednostni radšej svetlo pred tmou, pretože aj slnko lieči a nabíja energiou. Počet aktivít však citlivo prispôsob stavu chorého, pretože ak toho bude naňho priveľa, môže mu to pohoršiť v závislosti od toho, že mu to ukáže, že je neschopný. Nezabúdaj, všetko chce svoj čas, trpezlivosť ruže prináša a mať pevné nervy je základ. Nadmernou snahou veci urýchliť môžeš zlepšenie stavu skôr oddialiť.
- Daj mu najavo, že ochorenie nie je jeho zlyhanie ani vina. Snaž sa ho ubezpečiť, že chápeš čo sa s ním deje.
- Opakuj mu, že jeho stav sa vďaka liečbe upraví a každým dňom to bude lepšie a lepšie.
- Nikdy mu nič nevyčítaj.
RADY PRE RODINU, SEBA, ALEBO ČO ROBIŤ, ABY SA TO NEVRÁTILO
- Keď sa depresia vylieči alebo aspoň vytratí, či už u tvojho rodinného blízkeho alebo u tvojho klienta, porozprávajte sa spolu v rodine o tom, že to bolo síce náročné, ale prekonali ste a to a úspešne zvládli.
- Dajte hlavy dokopy, či už vo vlastnej rodine alebo v tej opatrovanej, a spoločne hľadajte niečo, čo sa dá v každodennom živote zmeniť. Ak je to možné, spoločne si pestujte pravidelné aktivity, športové aj iné záujmy. Pomôže to nielen tomu, kto sa z toho dostal, ale aj vám všetkým.
- Nevyhýbajte sa riešeniu problémov len preto, aby ste vyliečeného depresívneho človeka nepreťažili. Vhodná a vzájomná komunikácia je najdôležitejšia. Všetci sa snažte riešiť problémy včas, aby sa nenahromadili, neduste problémy v sebe a o príznakoch voľne komunikujte, nerobte z toho tabu!
- Je celkom múdre pripraviť si predbežný plán čo budete robiť, ak si všimnete, že sa stav opäť mení (napr. menej sa usmieva, menej ho bavia a zaujímajú aktivity, zhoršil sa mu spánok a pod.).
- Všímajte si, ktoré príznaky sú pre príbuzného či klienta typické, a ak je už zmena výrazná alebo sa to uberá zlým smerom, je nutné urýchlene navštíviť lekára.
- Dobrá liečba a rodinná podpora môžu stres z návratu ochorenia výrazne minimalizovať. Aj pre vás všetkých je dôležité skutočne sa s tým vyrovnať, nie len tak na oko a presviedčať sa, že sa vlastne nič nedeje.
- Naopak, nikdy si nehovorte vetu: „Musíme urobiť všetko preto, aby sa to už nikdy nevrátilo!“. Je samozrejmé, že je to žiaduce, ale zbytočne sa tým navzájom stresujete.
- Návrat ochorenia je niečo, s čím treba skôr počítať, ako robiť z toho drámu. Ak by sa aj náhodou niekedy vrátila späť, všetci už budete lepšie pripravení a zvládnete to znovu.
Je dôležité si uvedomiť, že depresia je choroba vôle. Dotyčný to nerobí naschvál, jeho stav ho samého trápi, omnoho viac ako teba a výčitky či pohŕdanie mu veľmi ubližujú. Naopak, tvoja podpora a podpora zo strany rodiny mu pomôže vyliečiť sa a všetko dotiahnuť do úspešného konca. 🙂
