Radi Vám pomôžeme Po - Pia: 8:00 - 17:00  | 
+421 (0) 55 676 23 97info@lwork.sk

SOM OPATROVATEĽ, NIE OTROK

Hľadá sa opatrovateľka nenáročná, šikovná, samostatná, s dobrou komunikatívnou nemčinou, ideálne bez nárokov. Je ti to povedomé, však? Skús si spomenúť, koľkokrát si už čítala takýto alebo obdobný inzerát? Alebo otázky z opačného gardé. Pol roka som sa starala o chorého človeka, som opatrovateľka? Mám opatrovateľský kurz, no 10 rokov som pracovala v kancelárii, som opatrovateľka? Tak ako to vlastne je? Kto je na vine, ako zistiť čo chceš a čo dokážeš ponúknuť a čo na to hovorí zákon sa dočítaš v tomto článku.

 

OPATROVATEĽ VERZUS ZÁKON

Profesionalita a kvalita poskytovania opatrovateľskej služby je riešená Zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, kde sú stanovené kvalifikačné predpoklady pre výkon práce opatrovateľa:

Opatrovateľ podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

  1. a) má vyššie odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
  2. b) má úplné stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
  3. c) má stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
  4. d) má nižšie stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo
  5. e) absolvovala akreditovaný kurz opatrovania najmenej v rozsahu 220 hodín.

 

Opatrovateľstvo má ale svoje zvláštne a osobité nároky, pretože je to v prvom rade pomáhajúca profesia. Nejde len o kvalifikačné predpoklady, ale predovšetkým o ľudský prístup. Pri obsadzovaní pozície opatrovateľky treba brať do úvahy hlavne jej osobnostné predpoklady, na čo mnoho opatrovateliek zabúda. Nie je to vhodná profesia pre každého, to si treba uvedomiť už na začiatku.

Každý opatrovateľ musí mať k svojmu klientovi individuálny prístup, ktorý volí podľa toho, akou osobnosťou je klient, nakoľko je schopný komunikovať, aký má zdravotný hendikep. Opatrovateľ musí byť dostatočne flexibilný, aby sa dokázal prispôsobiť a zvládať rôzne situácie, ktoré sa v domácnosti klienta môžu stať. Ako profesionál je odkázaný predovšetkým sám na seba a na svoje schopnosti.

Opatrovateľ je pre klienta:

  • Poskytovateľ – zabezpečuje klientovi úkony opatrovateľskej služby: nevyhnutné životné úkony, úkony starostlivosti o domácnosť, základné sociálne aktivity a dohľad
  • Spoločník – dbá na kontakt so spoločenským prostredím klienta, aktivizuje ho k činnosti
  • Psychológ – je poslucháčom, klient má priestor na vyjadrenie svojich pocitov, myšlienok, spomienok
  • Terapeut – dbá na správne užívanie liekov, sleduje jeho zdravotný stav, pomáha mu pri mobilite a rehabilitácii, polohuje klienta a ošetruje jeho rany
  • Člen rodiny – klient si vytvorí k opatrovateľovi puto tým, že navzájom komunikujú a v ich vzťahu sú vzájomné sympatie

 

NIE JE OPATROVATEĽ, AKO OPATROVATEĽ

Väčšinou to tak býva, že v zahraničí sa opatrovateľka berie úplne inak, ako u nás na Slovensku. V zahraničí si ťa za opatrovanie vedia viac vážiť a byť ti vďační, pretože si tá, ktorá sa stará o ich člena rodiny. Oni sú natoľko vyťažení, že by to už nezvládli. Na Slovensku sa pojem „opatrovateľka“ príliš podceňuje a berie ako niečo podradné, zbytočne platené a v súvislosti s tým aj málo platené a často sa vynára pocit a myšlienka, že ak už nevieš čo robiť so svojím životom, buď opatrovateľkou, veď to už robí každý!

KTO JE NA VINE?!

 

Kto je na vine, že u nás vznikla taká ilúzia? Kto je na vine, že sa to dostalo až do takého štádia, že každý na každého útočí? Štát, pretože ho nezaujímajú vlastní občania a nič nerobí na zlepšenie danej situácie? Či agentúry a spoločnosti, lebo zdierajú a ponúkajú prácu za nízky plat? Alebo opatrovateľky samotné, pretože žijú v domnienke, že túto prácu môže robiť naozaj každý a potom sa na všetko sťažujú hoci si to samy vybrali? Myslím, že skutočnú pravdu sa už nikdy nedozvieme, ale osobne si myslím, že je to z každého rožku trošku a každý má na tom svoj podiel viny. Nakoniec, vždy všetko so všetkým súvisí. Existuje nespočetné množstvo vlastných teórií „čo keby ak“, „možno keby“ a pod., ktoré vždy ostanú visieť nad hlavami ako otázniky.

Ak máš však pocit, že medzi vami opatrovateľkami nie je predsa len žiaden rozdiel, tak ďalej čítať nemusíš. Potom sa ti ale môže zdať, že ťa všetci akosi hádžu do toho jedného a istého vreca a zistíš, že sa ti to nepáči. Preto všetkým a hlavne sebe ukáž aká si jedinečná, že si omnoho lepšia ako tie ostatné a presvedč samú seba, že si najlepšia a žiadaná. Bi sa za to kto si a ukáž celému svetu aká si skvelá!

 

Opatrovateľov podľa členenia je veľké množstvo.


Zákon vás člení podľa kvalifikácie a podľa postavenia voči klientovi (už aj zákon hovorí, že pre klienta nie si len opatrovateľkou, ale aj poskytovateľkou, spoločníčkou, psychologičkou, terapeutkou a členkou rodiny, tzv. šesť v jednom).
Podľa spôsobov správania existuje pasívny, agresívny, manipulatívny a asertívny opatrovateľ (medzi nami, len asertívny opatrovateľ stojí za to, na ostatných sa vykašli, pretože takých nechce nikto).

No z osobného hľadiska sú tu tí, ktorí sa neustále vzdelávajú a pracujú na sebe, chcú sa čo najviac dozvedieť o svojej práci, chcú sa zlepšovať, aby ešte viac mohli byť nápomocní a tým pádom aj lepší a profesionálnejší. V našom prípade to predstavuje opatrovateľský kurz, prednášky, samovzdelávanie z rôznych dostupných zdrojov ako aj pravidelné zdokonaľovanie sa v cudzom jazyku. A potom sú tu tí ostatní, ktorí sa uspokoja s málom a jedinou motiváciou sú pre nich zväčša len peniaze. Nevidím na tejto motivácii nič zlé, veď predsa účty za nás nikto doma nezaplatí, avšak kvôli vlastnej spokojnosti a pohode je to asi málo. Opatrovateľka tak nikdy nebude 100%-tne spokojná, tým pádom ani klient, jeho rodina, agentúra, v podstate nikto.

 

Prečo je dobré vedieť čo chceš a čo vieš ponúknuť?


Je to jednoduché a jednoznačné. Správna agentúra či spoločnosť by ti mala dať na výber, o akého klienta by si sa chcela starať, pretože od tvojej spokojnosti závisí spokojnosť ostatných. Ako si v tom urobiť poriadok? Tu sú základné otázky, ktoré by ti mohli pomôcť:

  1. O akého klienta by som sa chcela starať?
    Uprednostním radšej chodiaceho s ľahším stavom hoci za menej peňazí, alebo zvládnem opateru aj o ťažko chorého klienta za väčšie ohodnotenie?
  2. Čo okrem starostlivosti ešte viem ponúknuť?
    Som skvelá gazdiná, dobrá kuchárka, šikovná šoférka, zdravotná sestra, hovorím dobrou komunikatívnou nemčinou? Nájdi na sebe všetky pozitíva a superlatíva, ktoré vieš ponúknuť a za ktoré môžeš byť na seba pyšná.
  3. Viem sa prispôsobiť podmienkam a vybudovať si okolo seba fungujúce vzťahy?
    Je nutné si uvedomiť, že ty si tá, ktorá sa bude musieť prispôsobiť! Ty si ten cudzí človek, ktorý vstupuje na cudzie územie, aj keď niekedy do bojových podmienok. Oni sú doma pánmi, tak prispôsobenie je len na tebe, minimálne zo začiatku. Možno len to je ten jediný strach, ktorý pociťuješ, keď vstúpiš do rodinky. No od toho, aké vzťahy budeš mať okolo seba, sa bude odvíjať tvoja spokojnosť a šťastie. Nie je nič lepšie, ako mať kvalitné vzťahy na pracovisku. No nezabudni, musíte na tom popracovať spoločne rovnakým dielom.
  4. Čo od tejto práce očakávam?
    Táto otázka je asi najdôležitejšia. Určite tam nechceš stresovať a prežívať dni len čakaním, kedy už pôjdeš domov. Chceš tento čas prežiť aj sama pre seba čo najhodnotnejšie. Chceš spoznávať ľudí, krajinu, kultúru a samú seba. Chceš si z tejto práce odniesť čo najviac. Tak to urob! Na nič nečakaj, nehľadaj výhovorky a rob to! Využi to všetko vo svoj prospech a poteš svoju dušu najviac ako budeš môcť. Určite sa ti za to veľmi poďakuje. 😉

 

SOM OPATROVATEĽ, NIE OTROK!

Drvivá väčšina z vás sa stretla s názormi, že opatrovateľka je len iný názov pre slúžku či upratovačku. Tým, že si klienti za poskytovanie služby platia, majú skreslený názor, že opatrovateľka mu musí automaticky slúžiť. Samozrejme, že sa hlboko mýli. Teda aspoň čiastočne. Pri vykonávaní svojej služby mu sčasti slúžiš, je to v podstate zakomponované aj v názve, ale slúžiť a pomáhať sú dva rozdielne pojmy.

Predstavme si jednoduchú situáciu z telenoviel. Dva svety, chudobní a bohatí. Tí boháči mali vo svojej vile vždy niekoľko slúžok, však? Tie robili skutočne všetko. Od obskakovania zdravých majiteľov domu, podotýkam zdravých, cez základné upratovanie až po umývanie všetkých okien domu či veľké tepovanie všetkých kobercov. To je slúženie. Vykonávanie akejkoľvek činnosti, o ktorú si zdravý majiteľ či ktokoľvek z domu zažiada.

Toto však nie je v žiadnom prípade tvojou povinnosťou! Môže sa zdať, že svojmu chorému klientovi slúžiš, pretože robíš všetko, čo mu na očiach uvidíš a on o to nevie požiadať sám. Ale uvedom si a vysvetľuj to všetkým dookola, že ty mu pomáhaš preto, že to naozaj potrebuje a od teba závisí jeho život! Tvoje povolanie je humánne. Nerobíš to preto, že ti to len tak z nudy nadiktuje. On je na tebe skutočne závislý a bez tvojej pomoci by si už snáď ani nevedel predstaviť život.

Opatrovateľka je v prvom rade zdravotnícky personál a, samozrejme, staráš sa aj o chod domácnosti, ale o bežný a základný chod domácnosti toho konkrétneho klienta, pretože on to sám nedokáže! Nie celej jeho rodiny, ako si to jeho možno niektorí členovia predstavujú. To znamená nakúpiť, navariť, upratať, oprať, ožehliť, ale len v domácnosti klienta, nie celej širokej rodiny. Ty si tu hlavne a výlučne preňho.

Veľa závisí od toho, čo dovolíš na začiatku. Ak si príliš úslužná, rodina rýchlo pochopí, že ťa môže využívať. Samozrejme, česť výnimkám. Nechcem týmto všetky rodiny odsúdiť už hneď na začiatku, lebo to tak nie je. Ale prevencia nikdy nezaškodí. Slovenky sú dobré duše a šikovné ženy, ktoré chcú na začiatku ukázať dobrú vôľu a potom sa môže stať, že ich dobrosrdečnosť bude zneužívaná. Je treba jednať srdečne, zdvorilo, ale jasne. Ak si na začiatku zadáš presné pravidlá – čo je náplňou tvojej práce a čo už je nad rámec – rodina to vezme a bude to rešpektovať.

 

A čo dodať na záver? Tvojou prioritou by mala byť spokojnosť tvojho klienta, ale aj spokojnosť tvoja vlastná. Cíť sa jednoducho dobre, menej sa sťažuj, vždy a v každej situácii hľadaj len to pekné a nikdy od tejto priority neupusť. Rovnako neupusť ani zo svojich požiadaviek. Nepôjde to asi vždy podľa tvojich predstáv, ale v konečnom dôsledku sa budeš starať o klienta, kde budú obe strany spokojné. Lebo všetko zlé je vždy na niečo dobré, len si to treba uvedomiť. 🙂