Blog

Máš pocit, že už je málo vecí, z ktorých sa dokážeš tešiť? Pri spomienke na to, že ťa čaká dlhý a náročný pracovný deň máš migrénu a pocit, že to nezvládneš? Práca so svojimi klientmi ťa ubíja a odčerpáva ti energiu? Zvládaš svoju prácu mechanicky, máš pocit, že ťa už nič nemôže prekvapiť, že sa už nič nemôžeš naučiť? Si permanentne unavená a demotivovaná? Každá opatrovateľka má svoje negatívne dni, ktoré pominú. Ak si však zodpovedala na tieto otázky „áno“ a skutočne a dlhodobo pociťuješ deficit energie, dobrej nálady a motivácie, potom ti môže reálne hroziť syndróm vyhorenia.

Syndróm vyhorenia, nazývaný aj syndróm vyhasnutia, je psychický stav vyčerpanosti, pri ktorom človek stráca akýkoľvek záujem alebo nadšenie pri výkone svojej práce. Postihuje rôzne profesie, kde sa pracuje s ľuďmi, v našom prípade aj sociálnych pracovníkov, opatrovateľov, teda vás!

V práci opatrovateľky je to veľmi obvyklý jav. Nemusí vždy ísť o tento syndróm, avšak určite každá z vás zažila minimálne raz stav, keď ti chýbala energia, nevládala si vstať z postele, cítila si vo vnútri pocit prázdnoty, samoty, prestalo ťa všetko baviť. Stav, kedy ti nič nedávalo zmysel, dokonca ani tvoja zvolená práca, keď si prestala rozumieť sama sebe. Možno to bol len stereotyp a pocit, ze každý deň je rovnaký. Jednoducho životu chýbala iskra, nadšenie, zmysel. Mýlim sa? V takej odizolovanosti od rodiny, blízkych a dokonca aj od vlastnej krajiny, to je, pravdu povediac, pochopiteľné.

Proces vyhorenia má zvyčajne dlhodobý charakter.
Aké sú teda varovné signály a príznaky tohto syndrómu?

PRVOTNÉ PRÍZNAKY:

• Vyčerpanie – ak sa cítiš byť neustále unavená; bez pocitu energie
• Nedostatočná motivácia – ak už nevidíš zmysel v tom, čo robíš; ak vstávaš do práce s nechuťou; keď sa snažíš robiť stále viac a viac, a pritom máš z toho menej a menej radosti
• Negatívne emócie, frustrácia – ak nedokážeš vydržať v spoločnosti iných; ľudia ti idú “na nervy“; ak ti tie nervy povolia a bezdôvodne na všetkých kričíš
• Znížená starostlivosť o seba samého – ak preferuješ nezdravý spôsob života; nadmerne fajčíš, piješ alkoholické nápoje či kávu, ješ nezdravé jedlá; trpíš nedostatkom spánku, a preto problémy riešiš liekmi na spanie či na upokojenie

AKÚTNE PRÍZNAKY:

• Zdravotné problémy – ak začneš pociťovať ťažkosti v oblasti srdca či tráviace problémy
• Pracovná posadnutosť – ak to s prácou priveľmi preháňaš a neustále nad ňou premýšľaš, dookola ju riešiš; ak sa vyčerpávaš do odpadnutia, a pritom vieš, že je to neoceniteľné, nepovšimnuté
• Samozničujúce myšlienky – ak máš o sebe zlú mienku, že si neschopná, nešikovná, nič nevieš urobiť poriadne, si nepotrebná a pod.; ak nevieš ovládnuť zlosť na samú seba

CHRONICKÉ PRÍZNAKY:

• Utiahnutosť, introvertnosť, stavy úzkosti – ak nevieš riešiť každodenné úlohy pracovného či rodinného života; ak sa samozničujúce myšlienky na teba stále stupňujú; ak ti je zaťažko rozprávať sa s druhými ľuďmi či dokonca s vlastným klientom; keď odmietaš alebo ti chýba sila hovoriť o svojich problémoch dokonca aj s blízkymi; ak podáš bezdôvodnú výpoveď; keď si nie si schopná priznať, že máš psychické problémy

Ako z tohto bludného kruhu von?

• Pri 8 hodinovej pracovnej dobe, kde ti ostane mnoho voľného času, si postupne začni meniť svoje zvyky. Buď na seba tvrdá, dupni si, povedz si, že už toho bolo dosť a začni premýšľať. Premýšľaj o veciach či činnostiach, ktoré ťa bavili, keď si bola dieťa, rob veci, ktoré si vždy chcela, len si na ne možno nenabrala odvahu. Nájdi si nové záľuby, ktoré budeš po práci schopná vykonávať a ktoré ťa budú skutočne napĺňať. Nie naraz, ale pomaličky… zo dňa na deň rob pomalé kroky, ktoré ti zabezpečia, že sa na tú novú činnosť budeš tešiť každým dňom viac a viac. Zvyk je železná košeľa, preto nie je v mnohých prípadoch nutné meniť zamestnanie, len svoje zvyky.

• Prvotná myšlienka často smeruje k úplnej zmene zamestnania. Je to však jediná cesta von?
  Pri takomto rozhodnutí sa následne môžu objaviť myšlienky typu: „Čo budem ďalej robiť?“, „Zvládnem aj niečo iné?“, „Zamestnajú ma ešte vôbec?“, „Už nič iné neviem!“. Pocit strachu a bezmocnosti sa stupňuje a ty nevieš odkiaľ prišiel a čo máš s ním urobiť, aby sa tvoje myšlienky spolu so životom vydali nejakým smerom. Si zaseknutá vo vlastných obavách, a preto radšej ticho trpíš a utekáš k rôznym závislostiam, ako je internet, televízia, prejedanie, alkohol a cigarety s domnienkou, že ti to na istý čas otupí zmysly a zase bude všetko fajn. Väčšinou sa to však nestane a na spamätanie sa už bude neskoro.
  

• Čo však v prípade, keď opatrovateľka ako ty vykonáva 24 hodinové služby? Povieš si, že nájsť si nové záľuby či zvyky je nemožné v závislosti od nedostatku voľného času či možností, ktoré ti pobyt v rodinke opatrovaného dostatočne neumožňujú či až obmedzujú. No každá situácia má svoje riešenie a východisko.

• V prvom a neposlednom rade je táto práca o kompromisoch. To znamená, aj rodinka s klientom, ale aj ty sama musíš byť spokojná, aby tento syndróm vyhorenia nenastal. Tichšia či uzavretejšia opatrovateľka nebude spokojná, ak bude mať čiperného klienta, s ktorým bude musieť nonstop komunikovať a brávať ho na rôzne akcie. Naopak, spoločenská opatrovateľka, ktorá rada šoféruje, má rada pohyb, voľný čas a je komunikatívna, nebude spokojná s ležiacim klientom, od ktorého sa nepohne ani na krok. Ak sa chceš tomuto syndrómu vyhnúť, nikdy neber klienta, ktorý ti nesedí.

• Ak už v danej rodinke budeš spokojná a aj oni budú spokojní s tebou, neboj sa povedať nahlas čo žiadaš, potrebuješ, aby si svoju prácu mohla vykonávať čo najlepšie. Ak budeš robiť svoju prácu skutočne dobre a o klienta bude vždy dobre postarané, rodinka ti určite vyjde v ústrety. Ďalšiu energiu môžeš čerpať pri varení, pri zaujímavých debatách s klientom či jeho rodinou, alebo pri prechádzkach na čerstvom vzduchu, pretože príroda je vždy liek. Na oplátku môžeš mať ten nenahraditeľný dobrý pocit z toho, že aj oni sa v tvojej spoločnosti cítia dobre. 🙂

• Ak sa náhodou aj tak dostaneš do situácie, že ťa život prestane tešiť a nič pre teba nebude mať zmysel, aj odtiaľ existuje cesta von, len treba naozaj chcieť. Nesmieš prepadnúť beznádeji či uchyľovať sa už k spomínaným závislostiam. Potom to bude o to ťažšie. Niekedy je najťažšie si to už len pripustiť, že aj ty sama môžeš mať takýto problém. Dôležité je nebrániť sa tomu, uvedomiť si, prečo sa to dostalo až do takého štádia a snažiť sa o nápravu. Psychika je mocná, nakoniec je vždy všetko len v hlave a vidieť v takejto situácii skutočnú podstatu života, žitia či bytia, nie je jednoduché. Tá jednoduchá a jasná cesta sa z našej mysle vytráca a putuje do úzadia, pretože v tom momente vidíme len tú tŕnistú a pošliapanú, ktorú si myslíme, že vidíme a v tom momente ju takú aj vidieť chceme, aj keď sa samých seba snažíme oklamať, že to tak nie je. Každý pocit pramení z toho, čo si v tej danej chvíli myslíme.

• Ak sa v zahraničí budeš dávať do pozície obete, ľutovať sa, nestarať sa o seba po každej stránke a utekať pred vlastnými pocitmi, emóciami a skutočnými myšlienkami, si na najlepšej ceste vyhorieť. Život nie je len o peniazoch, aj keď to súčasná doba tak vykresľuje. Nikdy nie je neskoro uvedomiť si to, lebo možno jedného dňa budeš mať truhlicu peňazí, ale v konečnom dôsledku budeš nespokojná z toho, ako si neúčelne strávila pri tejto práci život, že si si to neužívala, že si sa netešila z každej maličkosti okolo seba.

• V každom prípade si musíš zachovať svoju tvár a opýtať sa samej seba: „Čo mi robí radosť?“, „Ako by som sa mohla každý deň potešiť?“, „Čo pozitívne si môžem z tohto dňa zobrať?“. Môže to byť voňavý koláč, kytička kvetov vo váze, inšpirujúca kniha či film, jarné počasie so spevom vtákov a precítenie tej atmosféry či výborný spánok. Alebo to môže byť len pozornosť, objatie či pohladenie klienta, jeho zlepšujúci sa zdravotný stav či úsmev, hoci nepatrný, ktorý ti venuje. Skús sa starať o niekoho iba preto, že ti pri tom bude dobre, že budeš mať pocit zadosťučinenia, pocit, ktorý ťa bude napĺňať.

Moja rada na záver? Skús nájsť potešenie v každodenných situáciách a veciach, ktoré sa tak jednoducho a krásne dejú okolo nás, ktoré sme si prestali všímať, preciťovať a ktoré sú hlavne zadarmo. Skús sa odosobniť od každej negativity a uvedomiť si, že každá situácia sa dá zlepšiť a zmeniť, len treba naozaj chcieť a začať pre to niečo robiť hoci maličkými krokmi. Verím, že v tomto článku nájdeš inšpiráciu, ako si pomôcť keď ti je ťažko, keď nemáš chuť byť v práci a keď prestaneš vidieť vo všetkom zmysel. Verím, že keď sa zastavíš a zamyslíš, opäť nájdeš ten stratený zmysel, ktorý ti dá druhý dych a chuť žiť. 🙂